1850 až 1899
1850
4. marec (pondelok)
V Uhorsku bola viedenskou vládou zavedená pozemková daň. [50]
Hlad - verný spoločník našich predkov, nedal na seba zabudnúť ani v roku 1850. Zemiaková sneť zničila celú úrodu zemiakov. Vyhladnutí ľudia jedli trávu a všelijakú poľnú lobodu, od ktorej mnohí ťažko ochoreli a aj zomreli. [23]
1851
19. júl (sobota)
Územie Šariša bolo postihnuté silnými búrkami s krupobitím a prietržami mračien, ktoré úplne spustošilo tohoročnú úrodu a v nasledujúcom roku spôsobili hladomor. [50]
1853
19. január (streda)
V Uhorsku sa skončilo provizórium a bola zavedená definitívna organizácia politickej správy s modernou administratívou. Uhorsko bolo rozdelené na 5 dištirktov (územnosprávnych jednotiek) a župám boli obmedzené kompetencie na daňovú a politickú oblasť. Bratislavský a Košický dištrikt spravovali územie dnešného Slovenska. Župy boli delené na okresy, ktoré mali okresný súd, a tiež finančný a daňový úrad. [50]
2. marec (streda)
Cisárom Františkom Jozefom I. bol vydaný urbársky patent a dekrét o odškodnení, ktorý riešil problémy s vlastníctvom pôdy roľníkmi po zrušení poddanstva v roku 1848. Až 80% vtedajšej populácie tvorili roľníci, a podľa zákona sa urbárska pôda definitívne stala majetkom niekdajších poddaných. Straty z výnosov tejto pôdy riešil dekrét, ktorým sa štát zaviazal odškodniť bývalých zemepánov v hodnote 150 miliónov zlatých v štátnych dlhopisoch. Neurbárske pozemky užívané poddanými na zmluvnom základe so zemepánom si roľníci mohli sami vykúpiť za sumu 20-násobku ročného úžitku z tejto pôdy. Patent nariadil segregáciu lesnej pôdy a pasienkov od zemepanskej pôdy, ktorú počas feudalizmu využívali poddaní spoločne so zemepánmi. Vďaka patentu bolo 40% ornej pôdy prevedenej do vlastníctva bývalých poddaných a z toho 20% si roľníci sami splatili u zemepánov. Nevyplatená neurbárska pôda bola naďalej zaťažená poddanskými povinnosťami, až kým nebola splatená. Z tohto dôvodu sa v chudobných horských územiach Slovenska poddanstvo zachovalo až do začiatku 20. storočia. [50]
1854
1. máj (pondelok)
V Uhorsku prestal platiť výnimočný stav, ktorý bol zavedený po porážke revolúcie v roku 1849 a prísne obmedzoval počas svojej platnosti pohyb obyvateľstva. Každý obyvateľ sa mohol zdržiavať najďalej 10 kilometrov od svojho bydliska, inak bol potrestaný pokutou a väzením. Pre pohyb na väčšie vzdialenosti bolo potrebné úradné povolenie. [50]
13. jún (utorok)
V polovici júna sa narodil Ján Hudy, prvý murársky majster v Toryse. Ján sa narodil rodičom Štefanovi a Kataríne rod. Lissko. Ján Hudy spolupracoval s Martinom Grešom a jeho rodinou. Rody Hudy a Greš sa spojili v roku 1920 sobášom Štefana Greša a Margity rodenej Ištoňovej, ktorá je vnučkou Jána Hudého. [60]
1856
19. november (streda)
V tento deň sa zosobášili Ján Greš a Barbara Hurtuková a vstúpili do spoločného života s priezviskom Greš (Gress). Svadba Jána a Barbary Grešovcov sa konala v stredu v obci Torysa. Sobášil ich vtedajší kňaz Imrich Gefferth pôsobiaci v Toryse. Ženích mal v čase svadby 26 rokov a nevesta 21 rokov. Manželia po svadbe bývali v obci Torysa, odkiaľ obaja pochádzali. [24]
1857
V roku 1857 toryskú farnosť preberá po Imrichovi Gefferthovi nový kňaz Ján Miko (Ioannes Mikó). Ján Miko pôsobil v Toryse do roku 1894. [15]
27. október (utorok)
V roku 1857 sa narodil Ján Greš. Rodičia Ján Greš a Barbara Grešová r. Hurtuk ho dali pokrstiť v kostole v Toryse. Ján Greš sa narodil v obci Torysa a krstil ho nový toryský farár Ján Miko. Do farskej knihy záznamov narodených detí bol zapísaný pod menom Ioannes Gress. Rok jeho narodenia 1859 uvádzaný v sčítacom hárku z roku 1869 nie je presný. [25]
1. nevember (nedeľa)
Ján Greš bol pokrstený prvý novembrový deň v roku 1857 v Toryse. Pri krste boli krstnými rodičmi Ján Križalkovič (Ioannes Kriszalkovits) a Anna Križalkovičová (Anna Kriszalkovits). [25]
1859
10. august (streda)
Rodičom Andrejovi Szedlarovi a Zuzane Szedlarovej r. Pollyak sa narodila dievčatko, ktoré dostalo meno po mame. Zuzana Szedlar sa narodila v Lipanoch (Héthárs) a je budúcou manželkou Jána Hudého narodeného v roku 1854. [60]
1860
23. júl (pondelok)
V Uhorsku bola nariadená maďarčina ako úradný jazyk popri nemčine a v 22 stoliciach používanej slovenčine pri úradovaní. [50]
1862
20. marec (utorok)
22. marca 1862 sa narodila Mária Klenotičová, dcéra Vasiľa Klenotiča a Anny rodenej Csopakovej. Rodičia bývali v Brezovici, kde sa Mária narodila. Mária Klenotičová je budúca manželka Jána Greša. Dňa 25. marca 1862 v Brezovici pokrstili Máriu Klenotičovú. [26]
28. november (piatok)
Päť rokov po prvorodenom synovi Jánovi Grešovi sa dňa 28. novembra 1862 narodil rodičom Jánovi a Barbare Grešovcom ďalší syn, ktorému dali meno Andrej Greš (Andreas Gres). Rok jeho narodenia 1964, uvedený v sčítacom hárku obyvateľstva z roku 1869, taktiež nebude správny. Rovnako ako jeho brat Ján Greš aj Andrej Greš bol pokrstený farárom Jánom Mikom v Toryse dňa 30. novembra. Krstnými rodičmi boli Georgius Saxa a Anna Angelovits. Do farskej matriky bol zapísaný ako 26. narodené dieťa.[25]
1864
8. máj (nedeľa)
V tento deň sa narodil Juraj Greš, syn rodičov Jána a Barbary Grešovcov. Juraj sa narodil v obci Torysa. [28]
1867
22. august (štvrtok)
Narodil sa Jozef Reiner (Josephus Reiner), syn rodičov v obci Nižný Slavkov. Narodil sa v mlynárskej rodine. Rodičia János Reiner (*1840) a Halža r. Hudak (*1835) už mali v tom čase 4 deti, Jánnos (*1854), István (*1856), Pál (*1860) a Maria (*1863). On ako najmladší musel ísť na štúdia, tak ako to bolo zvykom, pretože právo hospodáriť otcovskom patrilo starším bratom. [27]
1868
24. júl (piatok)
V 59. čísle Pešťbudínskych vedomostí zhodnotil kňaz, spisovateľ a národovec Jonáš Záhorský 20-ročný vývoj od zrušenia feudalizmu ( 1848) a zrovnoprávnenia všetkých obyvateľov Uhorska. "Dvadsať už uplynulo rokov od vymanenia sedliakov a čo vidíme? Aký pokrok sa stal v takom dlhom čase? V každej obci nachádzajú sa dvaja traja boháči, obyčajne skrbci a úžerníci. Ostatné množstvo sa má horšie ako pod panštinou (t.j. v období poddanstva do roku 1848). Trie biedu a živorí v nesmiernej chudobe. Kto pod panštinou mal dobré koníky, teraz honí v jarme dáke biedne kravky alebo ani toľko nemá. Chalupy letia ľuďom na hlavu, role sú zapustnuté alebo pozastavované, sady divé... Kto videl dávnych poddaných a vidí teraz slobodných občanov, iného rozdielu u mnohých nezbadá ako lenivosť a pijanstvo." [50]
1869
20. február (sobota)
V tento deň sa narodil Matej Greš, syn rodičov Jána a Barbary Grešovcov. Matej Greš sa narodil ako 6. dieťa v roku 1869 vo farnosti v obci Torysa. V matričnej knihe sú zapísaný v latinčine, otec Ioannes Gress, mama Barbara Rakos a syn Mathaeus.
Barbare Grešovej rodenej Hurtuk uviedli pri krstnom mene priezvisko Rakos, čo môže byť rodným priezviskom jej mamy.
O dva dni neskôr dali rodičia Ján a Barbara Grešovci pokrstiť malého Mateja v obci Torysa (Tárcza). Krstil ho farár Ján Miko a do farskej matriky ho zapísal pod menom Mathaeus. Krstnými rodičmi mu boli Ján Križalkovič (Ioannes Kriszalkovits) a Anna Križalkovičová (Anna Kriszalkovits). [28]
V tom istom roku sa pravdepodobne narodil Pavel Ištoňa. Rok jeho narodenia je vypočítaný z rodného listu jeho dcéry Margity, v ktorom je uvedený vek otca 29 rokov. Pavel Ištoňa vstúpi do rodiny Grešovcov ako svokor Štefana Greša.
V roku 1869 sa na území vtedajšieho Uhorska konalo sčítanie prítomných ľudí v domácnosti. Záznam zo sčítacieho hárku prítomných ľudí v domácnosti z roku 1869. Z tohto úradného dokumentu sa dozvedáme o manželoch Jánovi a Barbare Grešovcov a ich štyroch deťoch, ktoré v tomto roku s nimi bývali v rodine mlynára. Sčítací hárok bol písaný v maďarskom jazyku. V rodine Grešovcov boli zapísaný : Gresz János (*1830), Gresz Barbara (*1835), Gresz János (*1857), Gresz Andras (*1862), Gresz György (*1864) a Gresz Mátyás (*1869). Otec Ján mal zapísané povolanie Zsellér (Želiar). Otec Ján Greš mal v čase sčítavania 39 rokov, mama Barbara mala 34 rokov, deti Ján mal 12 rokov, Andrej 7 rokov, Juraj 5 roky a najmladší syn Matej mal len niekoľko mesiacov.
1872
5. november (utorok)
V rodine Jána a Barbary Grešovcov sa v utorok 5. novembra 1872 narodil ako piaty chlapec v poradí Martin Greš. Narodil sa v obci Torysa. Martin Greš sa narodil v poradí 31. dieťa v tomto roku vo farnosti Torysa. Otec bol zapísaný v matričnej knihe menom Joannes Gress a mama Barbara Rakos. O päť dní neskôr dali Martina Greša rodičia pokrstiť. Krstil ho a do farskej matričnej knihy zapísal Ján Miko pod menom Martinus. Pri krste boli krstnými rodičmi Joanes Kriszalkovits a Anna Kriszalkovits. [28]
1873
Z roku 1873 pochádzajú záznamy o úmrtí troch osôb spájaných s priezviskom Greš. Ich priama súvislosť s rodom Grešovcov nie je známa a preto nie sú uvádzaní v rodokmeni Grešovcov. Záznamy pochádzajú zo Štátneho archívu v Prešove z knihy zomrelých v rokoch 1866 až 1887. [29]
20. február (štvrtok)
Prvou z nich je Anna Grešová. Dátum úmrtia je uvedený 20. februára 1873. Zomrela a bola pochovaná v Toryse vo veku 2 a pol roka. Meno jej matky je Anna rodená Grešová. [29]
28. august (štvrtok)
Ďalšou zomrelou v tomto roku je Mária Zsuti, rodená Gress. Zomrela dňa 28. augusta 1873 vo veku 55 rokov v obci Torysa, kde bola 29. 8. 1873 pochovaná. Príčinou úmrtia bola cholera. [29]
1. september (pondelok)
Treťou osobou, ktorá zomrela v tomto roku bol manžel Márie Grešovej. Jeho meno je Joannes Zsuti a zomrel rovnako ako jeho manželka na choleru. 1. septembra 1873 zomrel a bol hneď v tento deň aj pochovaný. [29]
1875
26. december (nedeľa)
Na druhý sviatok vianočný roku 1875 sa narodil rodičom Jánovi a Barbare ďalší chlapec. Rovnako ako jeho súrodenci sa narodil v Toryse. Rodičia mu dali meno Štefan Greš. Bol 51. dieťaťom narodenom v toryskej farnosti a zároveň posledným narodeným dieťaťom v tomto roku.
Hneď na druhý deň ho dali rodičia pokrstiť pánom farárom Jánom Mikom. Vo farskom matričnom zázname sú ako rodičia uvedený Joannes Gress alias. Huszarik a Barbara Hurtugh, krstnými rodičmi sú Joanes Kriszalkovits a Anna Kriszalkovits. Chlapec bol zapísaný menom Stephanus. [28]
1876
9. apríl (nedeľa)
V nedeľu 9. apríla sa podľa kópie rodného listu zo štátneho archívu narodila Terézia Goliašová ( maď. Teréz Golias) v obci Šarišské Dravce (Darócz). Terézia Goliašová sa narodila rodičom Jánovi Goliašovi a Márii rodenej Mišenčikovej.
V súvislosti s narodením Terézie Goliašovej sa uvádza dvojica dátumov z rôznych zdrojov. A to 9. apríl je dátum uvádzaný v kópii rodného listu, v knihe zosnulých farnosti Torysa je pri mene Terézia Grešová rodená Goliašová uvedený dátum narodenia 6. apríl 1877 rovnako ako na náhrobnom kameni. Pravdepodobnejší dátum jej narodenia je zrejme 6. apríl 1877.
7. september (štvrtok)
Po 256 dňoch (8 mesiacov a 12 dní) zomiera Štefan Greš Stephanus Gres. Rodičom Jánovi a Barbare Grešovcom ostali nažive piati chlapci - Ján (18 rokov), Andrej (13 rokov), Juraj (12 rokov), Matej (7 rokov) a Martin (3 roky). [28]
1877
V roku 1877 sa narodila Verona Huda. Jej rodičia boli Ján (Ioannes) Hudy (23 r.) z Torysy a Zuzana (Susanna) rod. Szedlar (18 r.). Zuzana pochádzala z Lipan (Hethárs). Po svadbe sa presťahovala do Torysy. Verona Hudy sa narodila v obci Torysa v murárskej rodine. Otec Ján Hudy bol v Toryse prvým vyučeným murárskym majstrom. Verona sa neskôr stane manželkou Pavla Ištoňu a spolu mali okrem iných detí aj dcéru Margitu - budúca manželka Štefana Greša. Ale to už predbieham udalosti. Vráťme sa k Verone Hudej a ich rodine. Starými rodičmi Verony boli z otcovej strany Štefan (Stephanus) Hudy a Katarína (Catharina) rodená Lissko, z maminej strany to boli Andrej (Andreas) Szedlar a Zuzana (Susanna) rodená Pollyak. [60]
1878
29. január (utorok)
V rodine Jána a Barbary Grešovcov sa narodil siedmy chlapec Karol Greš. Narodil sa v obci Torysa (Tárcza). Karol sa narodil v poradí 10. dieťa v tomto roku vo farnosti Torysa. Otec bol zapísaný menom Ioannes Gress a mama Barbara Hurtug.
V sobotu 2. februára dali Karola Greša pokrstiť. Krstil ho a do farskej matričnej knihy zapísal Ján Miko pod menom Carolus. Pri krste boli krstnými rodičmi Ioannes Kriszalkovits a Anna Kriszalkovits. [28]
1879
22. máj (štvrtok)
Uhorským kráľom Františkom Jozefom bol podpísaný zákon o povinnom vyučovaní maďarského jazyka na ľudových školách v rozsahu piatich hodín do týždňa. Bol to dôsledok stupňujúceho sa maďarizačného tlaku po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1879, ktorý bol s počiatku vyvíjaný iba na úrady a stredné školy. Dovtedy bola výučba na ľudových školách v národnom jazyku a maďarčina sa vyučovala iba nepovinne v školách kde bol záujem zo strany žiakov, rodičov alebo vôľa učiteľa. Avšak zákon číslo 18 z roku 1879 vypracovaný na podnet ministra školstva Augusta Treforta zaviedol maďarčinu aj na všetky ľudové školy v Uhorsku ako povinný predmet a tento zákon zakazoval vydávať učiteľské diplomy tým, ktorí nie sú schopný vyučovať maďarčinu. Pomocou ministerských vyhlášok sa počet vyučovacích hodín maďarského jazyka neustále zvyšoval na úkor iných predmetov až v roku 1905 bolo určené, že ľudová škola má byť šíriteľkou vlastenectva a štátnej reči - maďarčiny. V roku 1907 boli prijaté zákony číslo 26 a 27, ktoré sú označované ako vrchol maďarizácie v Uhorsku. Aponiho zákony, ako boli prezývané, mali maďarizáciu zakomponovanú v sebe pre svet šalamúnskou formuláciou: "školy, ktoré nemali maďarčinu ako vyučovací jazyk ju museli vyučovať v takom rozsahu, aby žiaci po štvrtom ročníku dokázali svoje myšlienky vyjadriť slovom aj písmom v maďarskom jazyku." Dokonalé napĺňanie týchto zákonov bolo subvencované (finančne podporované z verejných prostriedkov) na školách aj prémiami pre učiteľov šíriacich maďarčinu. Maďarský jazyk sa však ani za týchto podmienok nešíril podľa predpokladov a do roku 1918 iba 15% slovenského obyvateľstva ako-tak zvládalo štátny jazyk. Maďarizácia však mala negatívny dopad na základnú funkciu ľudovej školy - získanie základného vzdelania, pretože deti sa v škole mechanicky učili cudzí jazyk. Táto zmena výučby mala katastrofálny dopad na vzdelanosť mládeže a zároveň v nich prehlbovala odpor k ďalšiemu vzdelávaniu. [50]
19. september (piatok)
Slúžny Šarišskej župy upozornil podžupana na hromadné sťahovanie ľudí zo severnej časti Šariša do Ameriky. [50]
1880
28. máj (piatok)
Jánovi a Barbare Grešovcom sa narodila pravdepodobne prvá dcéra. Pravdepodobne preto, že sa spomínaným rodičom mohlo narodiť dieťa už skôr. Nakoľko nie sú doposiaľ známe žiadne záznamy ohľadom presného počtu narodených detí Jána a Barbary, ostávajú tieto úvahy len v rovine dohadov. Dcérka dostala meno Mária Grešová. Narodila sa v obci Torysa (Tárcza) v poradí 15. dieťa v roku 1880 vo farnosti Torysa. Mária Grešová bola posledným dieťaťom rodičov Jána a Barbary Grešovcov. Prvý júnový deň bola Mária Grešová pokrstená. Krstil ju Ján Miko a do farskej matričnej knihy zapísal pod menom Maria. Pri krste boli krstnými rodičmi Ioannes Kriszalkovits a Anna Kriszalkovits. [28]
V tomto roku v rodine Jána a Barbary Grešovcov žili otec Ján (49 r.), mama Barbara (45 r.) a deti Ján (21 r.), Andrej (16 r.), Juraj (13 r.), Matej (11 r.), Martin (8 r.), Karol (2 r.) a maličká Mária.
1. november (pondelok)
V roku 1880 zomiera vo veku 49 rokov Ján Greš. Príčina jeho úmrtia je uvedené : extrama vurtivne provisus. S manželkou Barbarou žili spolu v manželstve 24 rokov a mali spolu osem detí, z ktorých v tom čase bolo nažive sedem. Ján Greš sa nedožil svadby najstaršieho syna a ani jedného vnúčaťa. Ján Greš bol pochovaný v Toryse dňa 3. 11. 1880 farárom Jánom Mikom.
Pápežom Levom XIII. bola vydaná encyklika Grande munus, v ktorej pripomínal tisícročné výročie povýšenia slovanskej reči na liturgický jazyk. Toto pápežovo gesto pozdvihlo národné povedomie hlavne katolíckych Slovákov. [50]
1881
31. január (pondelok)
Tri mesiace po smrti Jána Greša vstúpil do manželstva jeho najstarší syn. 31. januára si prvorodený Ján Greš (23 r.) zobral za manželku Máriu Klenotičovú (18 r.). Mária je dcérou Vasiľa Klenotiča a Anny rodenej Csopakovej v tom čase žijúcich v Brezovici. Svadba sa konala grekokatolíckom kostole v obci Tichý Potok odkiaľ pochádzala mama nevesty. Svedkami na svadbe boli Ignác Hudi z Torysy a Ján Nemec z Brezovice. Manželia po svadbe bývali v Toryse. [30]
1882
3. december (nedeľa)
Mladomanželom Jánovi a Márii Grešovcov sa 3. decembra 1882 narodila prvorodená dcéra. Dostala meno po mame Mária. Narodila sa v obci Torysa a do farskej matriky bola zapísaná ako 39. dieťa narodené vo farnosti Torysa. Mária Grešová bola prvým vnúčatkom Barbary Grešovej r. Hurtukovej (47 r.).
Máriu Grešovú pokrstili vo štvrtok 7. decembra. Krstil ju Ján Miko a do farskej matričnej knihy zapísal pod menom Maria. Krstnými rodičmi boli Ján Saksa (Joanes Szaksza) a Anna Grigerová (Anna Griger). [28]
1884
Budova terajšej „starej školy“ susediacej s farou, bola postavená v r. 1884. Na jej priečelí až do vzniku ČSR svietil honosný nápis : „Római – katholikus elemi nép iskola“. Na mieste terajšej „starej školy“ bola ešte staršia drevená školská budova bez bytu. Učiteľ býval v triede, tam si aj varil a mal tu uskladnené potraviny. [31]
1887
14. marec (pondelok)
Ján a Mária Grešovci prijali do rodiny ďalšieho potomka. Druhej dcére v poradí dali meno Apolónia. Narodila sa v obci Torysa (Tárcza). Podľa záznamu z farskej matričnej knihy bola zapísaná ako 12. dieťa narodené v roku 1887 v tejto farnosti.
V nedeľu 20. marca rodičia Ján a Mária Grešovci krstili Apolóniu na fare v Toryse. Za prítomnosti krstných rodičov Joanes Szaksza a Anna r. Griger ju pokrstil Ján Miko. Vo farskej matričnej knihe je zapísaná pod menom Apollonia. [28]
3. december (nedeľa)
26 dní po narodení maličká Apollonia zomiera. Rodičia Ján a Mária Grešovci ju pochovali na cintoríne v Toryse. [28]
1888
24. marec (sobota)
Sobota 24. marca 1888 bola výnimočná v rode Grešovcov. Takmer do roka po narodení Apolónie sa Jánovi a Márii Grešovcom narodili dvojičky Barbora a Gábor.
29. marca boli dvojičky dievčatko Barbora a chlapček Gábor pokrstení farárom Jánom Mikom. Boli zapísané v poradí 7. a 8. dieťa v matričnej knihe vo farnosti Torysa. Krstnými rodičmi Barbore Grešovej bol János Szaksz a Rozsi Szaksza. Gábor Greš mal krstných rodičov Jánosa Krizsalkovits a Teréz Krizsalkovits. [28]
14. jún (štvrtok)
Po Apollónii zomiera rodičom Jánovi a Márii Grešovcom ďalšie dieťatko. Z dvojičiek zomiera chlapček Gábor Greš po dvoch mesiacoch a 21 dňoch. [28]
Od začiatku roka boli mená osôb v matričnej knihe zapisované v maďarskom jazyku. Záznamy viedol farár Ján Miko (János Mikó – esperes plébános), ale rukopis v tejto knihe nemusel patriť Jánovi Mikovi, záznamy mohla vykonávať aj iná osoba s potrebnou kvalifikáciou.
1889
17. júl (streda)
Do roka, mesiaca a troch dní strácajú Ján a Mária Grešovci druhé dieťa z dvojičiek Barboru Grešovú. V priebehu necelých dvoch rokov prišli títo rodičia o tri deti. Rodičom ostalo iba najstaršie dieťa menom Mária Grešová. Ako sa neskôr ukáže ani takáto rana osudu neodradila splodiť ďalších potomkov. [28]
15. september (nedeľa)
V polovici septembra porodila Mária Grešová, rod. Klenotičová ďalšie dievčatko. Dostala meno Karolína a narodila sa v Toryse v poradí 32. dieťa.
O týždeň v nedeľu 22. septembra pokrstili Karolínku Grešovú. Krstil ju toryský farár Ján Miko. Krstnými rodičmi boli János Szaksa a Teréz Krizsalkovits. [28]
1891
V roku 1891 sa zosobášili Juraj Greš a Terézia Križalkovičová. Juraj je mladším bratom Jána Greša. Tento údaj pochádza zo v štátneho archívu v Prešove. Záznamy o sobášoch v záznamovej knihe na fare v Toryse sa uvádzajú až od roku 1899.
5. august (streda)
Ján a Mária Grešovci sa 5. augusta 1891 stali rodičmi ďalšieho dieťaťa. V poradí piatemu dievčatku, ktoré sa im narodilo dali meno Barbora. Narodila sa v obci Torysa. Do farskej matričnej knihy bola zapísaná pod menom Borbala s poradovým číslom 26.
O štyri dni neskôr (9.8.1891) ju pokrstili v toryskom kostole. Krstným otcom bol Ján Saksa (János Szaksa), krstnou mamou bola Terézia Grešová rodená Križalkovičová (Teréz Gres), manželka Juraja Greša. [28]
1892
11. marec (piatok)
Dňa 11. marca 1892 sa Jurajovi a Terézii Grešovcom narodilo prvé dieťa. Prvorodený syn dostal meno Gregor. Do matriky bolo zapísané meno Gergely. Narodil sa v obci Torysa.
V nedeľu 13. marca 1892 krstili Gregora. Krstnými rodičmi boli Matúš Lorinc (Mátyás Lyorincz) a Mária Grešová rodená Klenotičová (Maria Gress). Gregora pokrstil farár Ján Miko. [28]
2. august (utorok)
2. augusta 1892 uhorská vláda na základe zákona č. 17/1892 zaviedla korunovú menu. Týmto zákonom sa zamenili zlaté a grajciare za koruny a haliere. Išlo o menu zlatého štandardu, tj. menu, u ktorej je stanovený pevný kurz meny ku zlatu. Jeden kilogram rýdzeho zlata vtedy zodpovedal hodnote 3 280 korún. Jej jednotkou se stala koruna, ktorá bola razená v hodnotách zlatej mince 10, 20, a 100 korun, striebornej mince v hodnotách 1, 2 a 5 korún. Koruna mala 100 halierov. Drobné mince sa razili zo zliatin niklu a bronzu. Zlatý monometalizmus bol potrebný kvôli neustálemu sa znehodnocovaniu striebra. Povinnosť prejsť úplne na korunovú menu bola stanovená od 1. januára 1900. Tieto mince platili až do 28. októbra 1918. [50]
1893
24. apríl (pondelok)
V rodine Jána a Márie Grešovcov sa 24. apríla 1893 narodil siedme dieťa z toho druhý chlapec menom Vojtech. Vojtech Greš sa narodil ako 9. dieťa v poradí vo farnosti v Toryse. V matričnej knihe sa uvádza meno Béla. Otec bol v matričnej knihe zapísaný pod menom Gress Borkin János.
Posledný aprílový deň (30.4.1893) bol Vojtech pokrstený. Pri krste boli Ján Saksa (János Szaksa) a Terézia Grešová (Teréz Gress). [28]
27. máj (sobota)
33 dní po narodení zomiera rodičom Jánovi a Márii Grešovcom aj druhý syn Vojtech. [28]
Po roku 1893 sa nenachádzajú žiadne záznamy o manželoch Jurajovi a Terézii Grešovcoch. Jedna z možných príčin je tá, že odcestovali aj s malým Gergelym za prácou a lepším živobytím do cudziny (predpokladám, že do USA, kam v tom čase odchádzalo viacero ľudí zo Šarišskej župy). Podmienky na život v tých časoch neboli vôbec jednoduché, aj preto mnohí obyvatelia zvolili odchod do cudziny za lepším životom.
