Andrej Greš (54 r.) (András Gress) bol jeden zo svedkov zosobášeného cigánskeho páru József Kroscsán (47 r.) a Zsuzsanna Laczi (33 r.). Sobáš sa konal v Toryse, sobášil ich Jozef Reiner. ^[36]

Pri príležitosti dňa memorandového zhromaždenia bola organizáciou amerických Slovákov vyhlásená milióndolárová zbierka na oslobodenie Slovenska, na ktorú prispeli katolícki kňazi Jozef Murgaš a Juraj Martvoň sumou 2000 dolárov, ale najväčšou čiastkou prispel bankár Michal Bosák. [50]

V roku 1917 sa narodilo posledné dieťa rodičom Martinovi a Terézii Grešovcom. Dievčatku dali meno Margita. O osem dni neskôr v nedeľu 16. decembra sa v Toryse konal krst Margity Grešovej. Krstnými rodičmi jej boli Karol Kuchár a Anna Velyki. Margitu Grešovú pokrstil farár Jozef Reiner. [28]
Rodičom Martinovi a Terézii Grešovcov sa narodilo od roku 1897 spolu osem detí. Nažive však koncom roka 1917 ostalo sedem detí. Druhé narodené dieťa menom Anton zomrelo do dvoch mesiacov v roku 1899. Otec Martin Greš (45 r.) a mama Terézia Grešová (41 r.) mali v roku 1917 tieto deti : Štefan (20 r.), Alexander (13 r.), Mária (11 r.), Anton (9 r.), Jozef (6 r.), Pavol (4 r.) a Margita. Najmladšia Margitka sa narodila 20 rokov po svojom najstaršom súrodencovi Štefanovi.

Z tohto obdobia pochádza fotografia, na ktorej je zachytený Štefan Greš vo vojenskej uniforme.

Martin Greš (45 r.) (Márton Gress) bol jeden zo svedkov zosobášeného páru Jozef Eliaš (19 r.) (József Elias) a Veronika Bujňaková (21 r.) (Veron Bujnyák). Sobáš sa konal v Toryse, sobášil ich Jozef Reiner. ^[36]

Skončila platnosť korunovej meny zavedenej 2. augusta 1892. Nahradili ju československé koruny a haliere. Mince (1918 - 1939) v nominálnych hodnotách 2h., 5h., 10h., 20h., 25h., 50h., 1 koruna, 5 korún, 10 korún, 20 korún a bankovky v nominálnych hodnotách 1Kč (pl. do 1924), 5Kč (pl. do 1922), 10Kč (pl. do 1944), 20Kč (pl. do 1928), 50Kč (pl. do 1924), 100Kč (pl. do 1921), 500 Kč (pl. do 1922), 1000 Kč (pl. do 1937), 5000 Kč (pl. do 1921). [50]

Nariadením všeobecnej demobilizácie rakúsko-uhorských vojsk sa mohli všetci rakúsko-uhorskí vojaci vrátiť domov, lebo sa pre nich vojna skončila. [50]

Po skončení prvej svetovej vojny došlo k novému usporiadaniu hraníc štátov Európy. Územie bývalej Šarišskej župy, v ktorom žila rodina Grešovcov bolo priradené prvému spoločnému štátu Čechov a Slovákov. Skončilo sa tak obdobie Rakúsko-uhorskej monarchie. Prvým československým prezidentom sa stáva Tomáš G. Masaryk. No ani táto významná udalosť nezmenila fakt, že Grešovci žili v biednych podmienkach a živobytie si museli zaobstarať ťažkou prácou na poliach.

Významné zmeny nastali po r. 1918 v zameraní a štruktúre školstva. V krátkom čase sa podarilo nahradiť dovtedy maďarské stredné a vysoké školstvo slovenským. Na školách sa už žiaci nemuseli pred vyučovaním modliť v maďarskom jazyku a učiť sa po maďarsky.

26. januára 1919 bol Martin Greš (46 r.) bol jeden zo svedkov zosobášeného páru András Marko (22 r.) a Anna Szabol (22 r.). Sobáš sa konal v Toryse, sobášil ich Jozef Reiner. ^[36]

Na území celého Slovenska bolo vyhlásené stanné právo, ktoré nariadil minister pre správu Slovenska Vavro Šrobár. Mimoriadny stav bol vyhlásený kvôli vzniku boľševickej Maďarskej republike rád, a kvôli protestom voči novému štátu. Nespoľahlivé elementy mali byť podľa nariadenia ministra okamžite internované. [50]

Dočasné národné zhromaždenie prijalo zákon o pozemkovej reforme, podľa ktorého sa malo veľkým vlastníkom pôdy zobrať všetko okrem 250 ha pôdy, z ktorej 150 ha bolo poľnohospodárskej. Dvojnásobok tejto plochy si mohli ponechať iba vlastníci s výnimkou. Takto zhabaná pôda mala byť rozdelená medzi drobných roľníkov, ale z vyše 1,4 milióna ha slovenskej pôdy bola rozdelená iba necelá polovica. [50]

Vo štvrtok 5. júna Martin Greš (46 r.) bol jeden zo svedkov zosobášeného páru István Urda (18 r.) a Mária Angelovics (21 r.). Sobáš sa konal v Toryse, sobášil ich Jozef Reiner. ^[36]

Martin Greš sa na tejto svadbe posledný krát zúčastnil ako svedok. Po tomto dátume sa nenašli žiadne záznamy vo farskej matrike, či už ako svedka pri sobášoch, prípadne ako krstného otca.

V mene československej vlády Vavro Šrobár na Slovensku vyhlásil vojenskú diktatúru. Vláda tak konala z obavy pred ohrozením Slovenska zo strany Maďarska, ktorého Červená armáda vstúpila na slovenské územie. V Maďarsku bola vyhlásená boľševická republika na čele s Bélom Kunom, ktorý chcel slovenské územie dostať pod maďarskú nadvládu. [50]

V Prešove z balkóna radnice bola vyhlásená Slovenská republiky rád. [50]

Martin Greš so svojou rodinou býval v tom čase v dome, ktorý má v súčasnosti popisné číslo 6. Pre rodinu Grešovcov sa po dlhých rokoch v hornom Uhorsku, začal nový život roľníckej generácie s vlastným majetkom a statkami. No napriek tomu to boli ťažké začiatky tvrdej práce na poliach. Život v novo vzniknutom Československom štáte si však Martin Greš neužil dlho, zomiera o rok neskôr.

Posledný augustový deň krstili Štefana Bujňaka, ktorého krstným otcom bol v tom čase ešte slobodný Štefan Greš (22 r.), syn Martina a Terézie Grešovcov. [28]

V tento deň sa konala svadba v Toryse. Farár Jozef Reiner zosobášil dvoch mladých ľudí : Kálmán Lazorik (25 r.) z Ďačova a Irena Hudá (21 r.) z Torysy. Ženíchovi rodičia sú János Lazorik a Júlia rod. Repely. Nevestini rodičia sú Bertalan Hudý a Mária Kopcsák. Svedkovia na svadbe boli István Ruzsbárszky a Antal Hudy. Irena Lazoríková rod. Hudy je dobrou priateľkou Margity Ištoňovej. [36]

Zo spomienok Štefánie Hovančíkovej r. Dobrovičovej : „Martin Greš rozvážal vápno a štrk na voze ťahanom koňmi“. [61]

Nedeľa 11. január bol šťastným dňom pre dvojicu Štefan Greš (23 r.) a Margita Ištoňová (22 r.). Margita Ištoňová sa vydala 2 mesiace a 2 dni po svadbe svojej priateľke Irenke Lazoríkovej rodenej Hudej. Zosobášil ich v toryskom kostole farár Jozef Reiner. Štefan Greš je synom rodičov Martina Greša a Terézie rodenej Goliášovej. Margita je dcérou Pavla Ištoňu a Verony rodenej Hudej. Svedkovia na svadbe boli Anton Hudý (Antal Hudy) a Martin Bujňak (Márton Bujnyák). [36]

V septembri 1920 sa narodil prvorodený syn rodičom Kolomanovi Lazoríkovi a Irene rod. Hudej. Ján Lazorík sa narodil 10 mesiacov a 15 dní po svadbe svojich rodičov. [28]

A ešte niečo o rodičoch Jána Lazoríka, ktorých sme, starší, dobre poznali. Jeho otec Koloman sa narodil 29. augusta 1894 v obci Ďačov. Mama Irena Hudá 7. novembra 1898 v obci Torysa. Ich svadobným dňom bol 9. november 1919 (nedeľa). Sobášiacim bol toryský farár Jozef Reiner, ženích Kálmán Lazorik bol 25 ročný a nevesta Irena Hudá, 21 ročná z Torysy. Ženíchovi rodičia János Lazorik a Júlia rod. Repely. Nevestini rodičia Bertalan Hudý a Mária Kopcsák. Svedkovia na svadbe boli István Ružbarský a Anton Hudy. 24. septembra 1920 sa im narodil prvorodený syn Ján Lazorik. Koloman Lazorík zomrel 12. 4. 1973. Irena rodená Hudá zomrela 22. 9. 1979. [38]

31. októbra 1920 sa po 47. rokoch, 11. mesiacoch a 26. dňoch skončil život človeka, ktorý to nemal v živote ľahké. Martin Greš opustil rodinu a blízkych a zanechal po sebe manželku Teréziu Grešovú (44 r.) a deti Štefana (23 r.) s nevestou Margitou (22 r.), Alexndra (16 r.), Máriu (14 r.), Antona (12 r.), Jozefa (9 r.), Pavla (7 r.) a Margitu (2 r.). Ukončilo sa tak aj manželstvo s Teréziou , ktoré trvalo 24 rokov, 8 mesiacov a 21 dní. [36]

Martin Greš bol pred smrťou hospitalizovaný v Alžbetinej nemocnici na Baštovej ulici v Prešove. Je pochovaný na Kalvárii v Prešove. Jeho hrob je do dnešných dní zachovaný aj vďaka vnukom Štefanovi a Pavlovi Grešovcov, ktorí dali opraviť kríž na jeho hrobe. Na kríži je uvedený rok narodenia 1869 a rok úmrtia 1921, ale podľa záznamov zo štátneho archívu sa narodil v roku 1872 a zomrel v roku 1920. Kríž na Martinovom hrobe je jeden z trojice krížov, ktoré jeho syn Štefan Greš zakúpil a priniesol z USA do Torysy. Druhý identický kríž bol pôvodne na hrobe jeho syna Alexandra Greša. Tento kríž bol však zničený pri orezávaní stromov na cintoríne. O treťom kríži sa nezachovala žiadna zmienka, pravdepodobne je alebo bol na hrobe niekoho z príbuzných. Hrob Martina Greša spolu s krížom bol opravený v roku 1999 vnukmi Štefanom a Pavlom Grešovcami. [36]

4. februára sa narodila rodičom Margite a Štefanovi Grešovcom prvorodená dcéra Irenka Grešová. Irenka sa narodila ako siedme dieťa vo farnosti Torysa v roku 1921. V nedeľu 13. februára 1921 dali rodičia týždňovú Irenku Grešovú pokrstiť. Krstnými rodičmi jej boli Martin Bujňak a Irena Lazoríková rodená Hudy. [28]

17. februára 1921 zomrela Irenka Grešovápo 13 dňoch svojho kratučkého života. Príčina jej smrti je uvádzaná v latinčine „debility“. Pochovali ju 18. februára na cintoríne v Toryse. Hrobové miesto je do dnešných dní označené krížom s nápisom „Irenka Grešová“. [28]

V roku 1921 prišiel do obce Torysa učiteľ Štefan Kretovič. Neskôr sa stal riaditeľom školy a učil aj deti z rodu Grešovcov. V Toryse pôsobil do školského roku 1948/49. Štefan Kretovič sa v roku 1921 oženil s Margitou Nižnikovou z Plavča.

4. apríla 1922 sa narodila Irene Bujňaková, dcéra Martina Bujňaka a Anny rodenej Mačovej. O päť dní neskôr 9. apríla 1922 bol krstným otcom pri krste Ireny Bujňakovej Štefan Greš. Krst sa konal v Toryse. [28]

V tento deň sa rodičom Štefanovi a Margite Grešovcom narodilo druhé dieťa, ktorému dali meno Terézia. Štefan a Margita Grešovci krstili Teréziu 14. mája 1922 (nedeľa) v kostole v Toryse. Pokrstil ju farár Jozef Reiner. Krstnými rodičmi Terézie boli Martin Bujňak a Irena rodená Hudy. Terézia Grešová bola vo farskej matričnej knihe zapísaná pod poradovým číslom 17. [28]

23. mája 1922 zomiera Ján Greš, vdovec po Márii rodenej Klenotičovej. Ján Greš zomrel vo veku 64 rokov, 6 mesiacov a 26 dní. Príčina jeho smrti uvedená uvedená v matričnej knihe je „asthma“. Dva dni po smrti (25. mája 1922) ho pochovali na cintoríne v Toryse. Pochoval ho farár Jozef Reiner. [37]

24. mája sa manželke toryského učiteľa Štefana Kretoviča Margite rodenej Nižnikovej narodila prvorodená dcéra Magdaléna Kretovičová. Otec Štefan Kretovič pochádza z Prešova a jeho manželka Margita sa narodila v Plavči. [28]

V roku 1922 sa vo farnosti Torysa konala sviatosť birmovania, ktorého sa zúčastnilo 135 birmovancov. Zo záznamov farskej matriky sa dozvedáme, že tejto slávnosti sa zúčastnili aj Grešovci. Birmovným otcom Jozefovi Bodnárovi (15 r.) a Gejzovi Hudému (15 r.) bol Štefan Greš (25 r.). [28]

Zoznam birmovancov (lat. Confirmati) s priezviskom Greš (údaje sú uvádzané podľa pôvodných záznamov)

13. júla 1922 bol národným zhromaždením Československej republiky prijatý nový školský zákon, ktorý zaviedol osemročnú povinnú školskú dochádzku a zreformoval základné školstvo. Nový školský zákon zaviedol do vyučovania aj nové predmety: občiansku výchovu a ručné práce, ale Slovensko si na jeho uplatňovanie počkalo ešte päť rokov (od septembra 1927). [50]

1. januára 1923 začalo platiť nové územnosprávne členenie Slovenska a z 16 historických žúp bolo vytvorených 6 veľžúp. [50]

15. mája 1923 do učiteľskej rodiny Štefana Kretoviča po necelom roku pribudla ďalšia dcéra Judith Sophia Kretovičová. Narodila sa v obci Torysa. Štefanovi Kretovičovi a Margite sa neskôr narodí ešte jedno dieťa a to syn Jozef Kretovič. [28]

22. januára 1924 sa rodičom Martinovi Bujňakovi a Anna rodenej Mačovej sa narodilo ďalšie dievčatko. Dostala meno Cecília. Krstnými rodičmi boli rovnako ako u jej súrodencov Štefan Greš a Veronika Papcun. Krst sa konal v nedeľu 27. januára v Toryse. Cecília zomrela v marci 1924. [28]

Rok a osem mesiacov po narodení Terézie Grešovej sa narodil Maximilián Ištoňa (manžel Terézie Grešovej). Maximilián sa narodil 23. januára 1924 v obci Torysa rodičom Jánovi a Margite rodenej Angelovičovej. Maximilián Ištoňa bol pokrstený farárom Jozefom Reinerom. [28]

1. marca 1924 sa do rodiny Štefana a Margity Grešovcov narodilo po Irene a Terézii tretie dieťa, ktorému dali meno Veronika Grešová. Narodila sa v Toryse. [28]

O tri dni neskôr 4. marca pokrstili Veroniku. Krstiny zvykli robiť v nedeľu, ale v tomto prípade Veroniku pokrstili skôr zrejme z dôvodu nejakých zdravotných problémov. Pri krste jej boli Martin Bujňak a Irena Lazoríková rod. Hudá. Krstil ju farár Jozef Reiner. [28]

Z tohto obdobia sa zachovala fotografia, na ktorej sú zľava Mária Grešová, Pavol Ištoňa, Gejza Hudy, Anton Greš a Irena Šašalová. Podľa textu zo zadnej strany bola fotografia vyhotovená dňa 29. júna 1924. [42]

V tento deň sa narodila Dorota, dcéra Štefánie Dobrovičovej. V záznamoch sa uvádza, že bola nelegitímna (v čase narodenia dieťaťa bola matka slobodná). Krstnými rodičmi boli Alexander Greš a Margareta Bujňaková. Krst sa konal v Toryse a krstil ju Jozef Reiner. [28]